Duchna s príbehom

Autor: Valéria Koszoruová | 15.10.2016 o 9:29 | Karma článku: 12,83 | Prečítané:  1478x

Spomínate si na tie obrovské duchny, ktoré mala voľakedy každá babka na dedine? Keď ma takouto duchnou moja babka prikryla mala som pocit, že na mňa dopadlo veko truhly, len hlavu mi ešte nechali trčať, aby som sa mohla nadýchnuť.

Bola ťažká a nedalo sa z nej len tak ľahko vymotať. Ale keď v noci šporhelt alebo kachle vychladli a vonku mrzlo ostošesť, lebo kedysi zimy boli naozaj poriadne aj s vrždiacim snehom, tak som sa ochotne pod ňu schúlila a dávala som pozor, aby som ani kúsok nenadvihla a nevpustila pod ňu čo i len závan nočného ľadového vzduchu. Neskôr zdedila duchnu moja mama. Kúpila nový angín, perie presypala a asi pol roka zberala páperie po rozličných kútoch v byte. Nikto nechcel pod duchnou spávať, byty boli prekúrené a duchna priveľká. Pred pár rokmi som duchnu zdedila ja. Strčila som ju do perináka a tam odpočívala až do chvíle, kým som si v knihe japonskej autorky prečítala, že všetko, čo sa nepoužíva, treba vyhodiť. Napchala som duchnu do kufra auta, doma sa pochválila, že je už na zbernom dvore, ale nemala som srdce len tak ju hodiť do kontajnera. Spomenula som si, ako babka aj so svojou sestrou Eržikou drápali perie, lebo v Nitre sa drápe, nepára. Ako si pri tom spievali. Ako mi pri tom hovorili rozprávku o Rózašándorovi. Aj príbeh o dievčati, ktoré sa chcelo stať krajčírkou, ale otec mu prepil všetky peniaze našporené na šijací stroj a tým dievčaťom bola moja babka. Celé dni dve staré ženy trhali páperie z kostrniek, no môžem ja takúto duchnu jednoducho vyhodiť? Musela som urobiť kompromis medzi rozumom a srdcom, našla som čistiareň peria a perinu tam zavliekla. Starý pán oblečený v starodávnom tielku ma pochválil, že som nič nevyhadzovala. Ušili mi z nej paplóny a vankúše. Nie, nie sú také ľahučké, ako z moderného dutého vlákna a doma ma podpichujú, že sú cítiť  po starých husiach…Ale je v nich zašitá práca troch generácii žien z nášho rodu. Sú v nich zašité aj naše príbehy a spomienky. Keď mi ich starý pán odovzdával, nahlas si zafilozofoval: “Teraz sa už babky hrajú s mobilmi a frčia na facebooku. Kto dnes drápe perie? Dnešné decká už perové duchny nedostanú, však aj tak sú skoro všetky alergické. Ale vy ste mali šťastie, zdedili ste duchnu a iba vy viete, kto držal v ruke každé pierko a čo pri tom rozprával. Múdri ľudia nevyhadzujú minulosť na smetisko.”

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?