Jedenáste prikázanie Nitrančana

Autor: Valéria Koszoruová | 4.11.2016 o 9:27 | Karma článku: 12,26 | Prečítané:  6152x

Až do svojej dospelosti som bola stopercentne presvedčená, že hovorím spisovne. O tom, že v Nitre je akýsi dialekt som vedela, ale ja som rozprávala presne tak, ako náš pán učiteľ slovenčiny.

A tak ako on, aj ja som chodila “pri” rieku, sedela pri stole, stretávala sa s kamarátkami pri priori. 

Pár nespisovných slov sa aj nám doma pritrafilo, babka nosila fertušku a keď sa v noci motkala po izbe svietila si villankou, otec krájal slaninu penicírom a keď šiel na ryby, veci balil do hátyšáku. Na návštevu k nám kedysi chodil švager Fero a všetci sme jedli breskyne.

Vedela som, že chronta je špina a chrontina je žena, ktorá neupratuje a najväčšou chrontinou bola kedysi okresná hygienička, lebo si vraj dva roky neoprala firhangy a to bývala na hlavnej ulici a naša kaderníčka Irenka sa na tie chrontavé okná nemohla pozerať, ale to som naozaj odbočila od témy. 

V škole sme sa vždy snažili, aj ja som vedela, že napríklad slovo “chňápať” nemá nič spoločné so štúrovskou slovenčinou, ale v Nitre sa s ním úplne dohovoríte, len preklad do iného jazyka je skoro nemožný. Lebo, keď sa u nás k niekomu dochňápete, to znamená, že prídete na návštevu, ak ste nachňápaný, tak ste opitý, zachňápaný ste špinavý a keď sa vychňápete, to znamená, že ste spadli alebo sa vystrojili konečne do roboty. A ešte sa aj môžete uchňápať od smiechu.

Dôstojný pán v kostole čítal “Evanjelium polla Jána”, no odkiaľ malý Nitrančan mal vedieť, že to nie je spisovné, keď tak aj farár číta? Vetu “pallo myllo vella umývalla” sme vedeli odrecitovať hneď, ako sme sa postavili na nohy, až prvácka pani učiteľka nás vyviedla z omylu, ale doteraz Nitrančania parkujú “vella Lilla”.

A božeuchovaj povedať niekomu, že je Nitran, to je tvrdá saláma, obyvatelia Nitry sú navždy Nitrančania.

Neskôr som prišla do Bratislavy a začali sa mi vysmievať. Najviac jedna Záhoráčka, lebo u nich sa vraj chodí k rieke, hoci vysvitlo, cez ich dedinu žiadna rieka netečie. A aj východniari, ktorí chodia zásadne na návštevu “do babky” a nie k babke, dobiedzali. Naučila som sa teda spisovne, ale né-hovorím tvrdo ako Bratislavčania.

Potom sa všetko zmenilo. Do Nitry dnes zájdem iba občas. Nitrančina mi vždy krásne cinkne do ucha. “Ná kerá si ty, od Markynény?” pýta sa ma tetka na cintoríne a podáva mi zápalky. “Vezmi si  cintle, nejako ti to nehorí,” veselo mi tyká, však som “naša”. Potom ešte zájdem k tete, kŕmi vzadu zajace a veselo vykrikuje: “Ic núter a daj vodu na šporhelt.” Vojdem a za minútu doráfa aj teta, tvár červená, lebo “ tý zajačé potvory nesťú žrať .” Vonia káva a teta ukáže na stoličku: “sanni si pri stol a daj si drapáky. Šag si tu doma.”

Toto je jedenáste prikázanie Nitrančana: Doma si tam, kde si môžeš sadnúť “pri stôl”. 

A keď ti povedia k stolu, k stolovi, za stôl hneď vieš, že ťa osud zavial ďaleko od Zobora.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Zamestnal černákovca, predal stroje, schválil odmeny. Kotlebu preverí kontrolór

Krátko pred svojím odchodom Marian Kotleba urobil zmeny, ktoré chce nový župan Ján Lunter preveriť.

PLUS

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

DOMOV

Silný vietor pokračuje, hlavný prúd ide viac severom

Výstrahy platia až do utorkového popoludnia.


Už ste čítali?