reklama

Smiem sa vám pochváliť?

Keď rekapitulujem uplynulý rok, čo ma najviac zaujalo alebo ako sa vraví „dostalo“, tak to bola táto nevinná otázka. Nepoložil ju nikto významný, bol to občan Jozef Mak, jeden z milióna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

V tomto prípade Jozefa Maková, staršia pani, s ktorou som sedela v čakárni u očného lekára a zdĺhavé čakanie sme si krátili rozprávaním o živote.

Teraz trochu odbočím. Hoci som dlhé roky bola novinárkou, doteraz neviem, ako sa to stalo, že z malého stĺpčeka v novinách pod názvom Čierna kronika zrazu boli hlavné správy v komerčných televíziach, v denníkoch a týždenníkoch. Vraj to čitatelia takto chcú, ale ja sa naozaj nepamätám ani na jeden seriózny výskum či aspoň dotazník, v ktorom by sme sa na to čitateľov niekedy opýtali a ani mňa sa nikdy nik nespýtal. Lenže treba naháňať čítanosť, sledovanosť, predajnosť, podľa toho sú nastavené ceny inzercie a márna sláva, katastrofy, šoky, nešťastia všetkého druhu sa stali ťahákom. „Vieme prví“, hlásia titulky o nejakej tragédii na ceste, vyhorenom dome, rozvode či chorobe. Reportéri “naživo” strkajú mikrofóny nešťastným pozostalým pred ústa, prechádzajú sa popred horiace domy či stoja pred nemocnicami. A čo ešte deje, keď sa rozvádza celebrita, keď ochorie či, nedajboh, umrie? To je celá smršť článkov a fotografií nešťastníkov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bohužiaľ, aj v súkromí si hovoríme iba zlé správy. Píšeme, voláme, chatujeme, keď ochorieme, vyhodia nás z roboty, krátia nám odmeny, ukradnú auto, keď sa hádame, rozchádzame, či rozvádzame, nadávame na šéfa, kolegov alebo voláme si termíny pohrebov. Mnohým ani nenapadne, aby sa kamarátom pochválili úspechom, vyšším platom, honorárom, dobrým kšeftom, skvelou rodinou alebo len tak, dobrou náladou. Akoby sa to nepatrilo.

Preto ma neznáma pani v čakárni prekvapila, keď sa ma váhavo opýtala, či sa mi smie pochváliť. Chváľte sa, povzbudzila som ju. Naradostená mi potom rozprávala, ako vnuk, šikovný hudobník, šiel hrať s orchestrom do zahraničia a ako kúpil letenky aj pre nich, starých rodičov a pozval ich na výlet aj na koncert. Pamätal si, ako ho celé roky vodili na hudobnú, ako mu šetrili na prvé husle. Dojalo ma to. Lebo ja chcem počúvať aj dobré správy, nie sa každodenne dívať na cudzie nešťastie. Mňa teší, že existujú nielen vnuci, ktorí okrádajú svoje babky, aby mali na fet, ale sú aj takí, ktorí nezabudli na ich starostlivosť a venujú im svoj čas, urobia radosť. Deje sa vo svete všeličo dobré, len o tom nevieme a priznajme si, ani vedieť nebudeme, lebo pozitívne udalosti vraj nie sú zaujímavé. Ale môžeme byť poslami dobrých správ, nemusíme sa báť pochváliť, keď sa darí, tešiť sa, usmievať sa. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ja mám dobrú náladu, kedykoľvek si na tú šťastnú babku spomeniem, Vianoce mi urobila už v lete. 

Valéria Koszoruová

Valéria Koszoruová

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Našla som v kabelke dieru. Neskoro, vytriasla som cez ňu dosť svojich rokov. Dieru zaštopkám pavučinkou poznania, už musím striehnuť na život. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu