Nenávidené slová

Autor: Valéria Koszoruová | 24.1.2017 o 7:38 | Karma článku: 5,40 | Prečítané:  771x

Čo si budeme nahovárať, niekto je nám sympatický, iný zasa nie. Učiteľka má v škole svojich favoritov, ale aj lapajov, pri ktorých sa jej vyhadzujú vyrážky.

 Jedinou záchranou je, že deti vyrastú a postúpia na ďaľšiu školu, kde budú piť krv ďalším učiteľom. Aj naša lekárka priviera oči ako kobra pred útokom pri pomyslení na niektorých pacientov, ktorí za ňou pravidelne chodia s fasciklom svojich bolestí a očakávajú zázrak na počkanie. Predavačky to majú jednoduchšie, po niekoľkých hodinách sú nepríjemné na každého zákazníka a nervy im špeciálne tečú pri zákazníčkach, ktoré svoje telo evidentne veľkosti 46 pchajú do veľkosti 38 a niet nikoho na svete, kto by ich presvedčil, že švy na bokoch povolia.

Ale aj my, čo pracujeme s jazykom, máme svoje Achillove päty v podobe nenávidených slov. Mňa vždy rozčúli slovo kúsať, lebo v Bratislave väčšina moderátorov, a nielen ich, kúše, zakusuje, odkusuje, prikusuje. Aj lekári sa zaoberajú predkusom, hoci im šesť rokov na lekárskych fakultách hovoria, že je to predhryz. Správy o športe nepozerám, neznášam, keď začne moderátor vetu výrazom: “Šošoni deklasovali….” Netuším, či celé Slovensko vie, kto sú Šošoni, ale slovo deklasovať je v každých správach. Nečítam ani materské weby, lebo tam mi dvíhajú tlak  slová snažilka, tehuľka, capart a manža. Kto nie je zorientovaný, tak snažilka je žena snažiaca sa otehotnieť, tehuľka znamená, že snaha nebola márna a bol zvyčajne pri tom aj manža, čiže manžel. Caparti behajú po Čechách, u nás sú to batoľatá.  Alergiu vo mne vyvoláva aj slovo šopovať. Na dedine doteraz sú šopy, ale šopovať neznamená upratovať šopu, ale nakupovať. Prečo však Slováci musia šopovať, je mi doteraz záhadou. Ešte nemám rada slovo storka, nedávno chcela kamarátka, aby som jej povedala storku o tom, ako ma oslovil neznámy muž, lebo si myslel, že som frí. Ach jaj.

Pravdou ostáva, že po rokoch sa nám povolanie vrastie pod kožu. Učitelia poučujú celé okolie, lekári sa započúvajú do vášho dychu a po minúte vás už riešia. Ja som redaktorka a čokoľvek prečítam, hneď redigujem. Jedálny lístok, kde čašníčku upozorním, že hemendex s vajcom neexistuje, lebo je to z anglického ham and eggs (šunka a vajce), takže pridávať tam ešte vajce je zbytočné. Ani šampiónová polievka nie je, leda by v nej vyvarili nejakého šampióna. Rozčuľuje ma, keď na webe čítam reklamu, kde ponúkajú granule pre psov, správne granuly. V obchode ponúkajú Sunar pre nekojené deti. No na Slovensku sa môžete kojiť iba nádejou, ale nie materským mliekom, vtedy je dieťa dojčené. Ozapát vášho Štúra, hromžím v duchu, obyčajný človek nemusí vedieť gramatiku, ale v reklamných agentúrach, kde zaúčtujú klientovi každý pohyb myšlienky, by mohli aspoň slogany napísať gramaticky správne.

Povolanie jazykovedcov, redaktorov, korektorov má veľa nevýhod, ale jedna zjavná výhoda sa mu nedá uprieť: môžeme nenávidieť toľko slov, koľko len chceme. Nikomu tým neblížime, len keď ich nájdeme v texte alebo počujeme, prskáme ako mačky. Dvihne nám to tlak, ale zasa je to lacnejšie ako ísť do viechy na dva deci vína. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom?

Hanlivé priezvisko úrad zmení za tri eurá, inak to stojí stovku.

DOMOV

Odišiel milionár, ktorý nechal hovoriť iných

Príbeh Petra Vajdu je úzko spätý s novinami.

KULTÚRA

Belgické rádio a minca medzi polkami zadku. Ako Suchet oživil svojho Poirota

Najťažší bol posledný deň nakrúcania.


Už ste čítali?